Viac než 180 politikov, biznis lídrov, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a think-tankov podpísalo výzvu, aby Európska zelená dohoda zohrávala kľúčovú úlohu pri rekonštruovaní ekonomiky Európy po COVID-19 kríze. Inicátorom vzniku tejto „aliancie pre zelenú obnovu“ je šéf environmentálneho výboru (ENVI) Európskeho parlamentu, Francúz Pascal Canfin .
„Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, ochrana biodiverzity a transformácia poľnohospodárstva majú potenciál rýchlo vytvoriť pracovné miesta, podporiť ekonomický rast a zlepšiť kvalitu všetkých občanov,“ konštatujú signatári výzvy.
(https://euractiv.sk/section/energetika/news/politicki-a-ekonomicki-lidri...)
Práve transformácia poľnohospodárstva a ochrana biodiverzity patria aj k cieľom pozemkových úprav. Nevieme, nakoľko bude výzva úspešná (SR sa k nej doteraz oficiálne nepridala), avšak je pravdepodobné, že EÚ bude v budúcnosti naozaj poskytovať časť prostriedkov na obnovu hospodárstiev zasiahnutých krízou v duchu Európskeho zeleného dohovoru (European Green Deal). Zároveň sa viacerí ekonómovia zhodujú, že pandémia prináša okrem problémov aj príležitosť zmeniť charakter ekonomiky.
Ako jedno z opatrení na zmiernenie hospodárskej a finančnej krízy odporúčajú ekonómovia aj rozumné investície do infraštruktúry, prípadne využitie verejnoprospešných prác na drobné infraštruktúrne zlepšenia. Pozemkové úpravy ako komplexný nástroj na revitalizáciu vidieka predstavujú ideálne opatrenie tohto typu. Samozrejme za predpokladu, že zo strany štátu budú manažérsky zvládnuté všetky zložky pozemkových úprav a nadväzujúce činnosti – teda všetko, čo sa doteraz, na rozdiel od Českej republiky, nerealizovalo. Máme na mysli nielen samotné projekty pozemkových úprav, ale aj následné budovanie tzv. spoločných zariadení a opatrení. V územiach s doteraz vykonanými PÚ máme pripravené pozemky, ktoré sú určené na budovanie vodozádržných, protipovodňových, komunikačných, protieróznych a ekostabilizačných opatrení. Podstatným dôvodom, pre ktorý doteraz nedošlo k ich vybudovaniu, bola administratívna náročnosť pri ich zadávaní a celková nechuť k organizácii celého procesu zo strany predchádzajúcich vlád. Pri lepšom manažovaní týchto činností je možné pristúpiť k budovaniu týchto zariadení takmer okamžite a tým významne prispieť k udržaniu zamestnanosti na vidieku. Pozemkové úpravy sú opatrením, ktoré má multiplikačný charkter - usporiadané pozemkové vlastníctvo a pozemky pripravené na drobné investície po pozemkových úpravách generujú na vidieku ďalšie ekonomické príležitosti v podobe malých a mladých farmárov, investícií do agroturistiky, cykloturistiky alebo vodného hospodárstva. Investičný dlh v oblasti usporiadania pozemkového vlastníctva a pozitívnych zásahov do krajiny možno v čase krízy chápať aj ako príležitosť, kam rozumne nasmerovať verejné prostriedky tak, aby výsledkom bola nielen spotreba, ale aj hodnoty, ktoré nám tu zostanú.
Výsledkom budúcich finančných stimulov do hospodárstva zrejme nemá byť obnovenie schopnosti a návykov kupovať si nezmyselne často novú spotrebnú elektroniku, ale je konečne čas investovať do prostredia, v ktorom žijeme. Dá sa to prirovnať k voľbe medzi túžbou uspokojiť svoj hlad po novom televízore pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta vo futbale alebo investíciou do spevnenej príjazdovej cesty k domu. Vláda môže ovplyvniť charakter spotreby spôsobom, akým bude financie do hospodárstva umiestňovať a najmä tým, čo bude za tieto prostriedky požadovať, resp. na aký účel sa ich rozhodne použiť. Určite je lepšie, ak sa podporí udržanie ekonomickej aktivity ľudí a ešte lepšie by bolo, ak na konci zostane v krajine niečo, čo bude generovať ďalšiu aktivitu.
Intenzita sucha od 6. do 15. apríla. Zdroj – SHMÚ (Denník N, Na Slovensku je výrazné sucho. Na problém sme si zvykli, pred 30 rokmi by šlo o tému dňa, vraví klimatológ)
Pozemkové úpravy môžu zohrať úlohu koordinátora činností pri investíciach do krajiny. Niektoré z týchto činností vyžadujú dlhší čas a odbornú prípravu, iné sa dajú robiť aj operatívne. Veľkú časť prác môžu realizovať samotní poľnohospodári alebo je možné využiť inštitút verejnoprospešných aktivačných prác. Je jedno, kto vysadí sadenice stromov na pozemok biokoridoru, ktorý bol pripravený pozemkovými úpravami – dôležité je, aby toto spoločné úsilie smerovalo k jednému cieľu – postupnej premene krajiny, ktorá bude lepšie pripravená na klimatickú zmenu.
Ešte raz sa vrátim k dôležitosti manažérskeho zvládnutia celého procesu a k možnosti inšpirovať sa pozitívnym príkladom z Českej republiky. Ide najmä o zjdenodušenie obstarávania, katalogizáciu služieb a spoločných zariadení a opatrení, hodnotenie katastrálnych území nielen z pohľadu pozemkového vlastníctva, ale aj podľa klimatického ohrozenia (sucho, erózia, záplavy...) a koordináciu pozemkových úprav s inými rezortami.
Na záver malý príklad opäť z Českej republiky - zadržovanie vody v krajine tam podporujú aj vyššie územné celky.