Aktuálne problémy prístupu k pôde, vlastníctva a nájmu poľnohospodárskej pôdy a priamych platieb

Pridané používateľom RNDr. Anton Juleny dňa Ut, 27/03/2018 - 20:06

Úvod

Súčasné zmeny v spoločnosti a potvrdenie našich znalostí a tušení o hospodárení na pôde vyžadujú aktívnu účasť na týchto procesoch. Veľmi vypuklou otázkou sa stáva otázka prístupu k pôde, systém priamych dotácií na hospodárenie na pôde, otázka potravinovej bezpečnosti a ďalšie otázky súvisiace s pozemkovým vlastníctvom a nájmom poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov.
Komora pozemkových úprav by mala podstatne rýchlejšie a pragmatickejšie reagovať na potreby vlastníkov pôdy, samostatne hospodáriacich roľníkov, rodinných fariem alebo malých poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodárstvo sa zmenilo na priemysel a od sofistikovaných a plánovaných priemyselných odvetví sa líši len vyšším rizikom vyplývajúcim viac menej z katastrofických poveternostných podmienok. A má ďalšiu výhodu, ak sa nedarí, môžete straty znížiť neplatením za využívanie výrobného prostriedku – pôdy.

Súčasný stav

Jedinou šancou ako nastoliť poriadok a korektné vzťahy s neférovými užívateľmi pôdy sú verejné informácie a využívanie tých informačných prostriedkov. Preto je nutná znalosť informačných technológií a vysoká miera ich využívania pre všetkých, aj malých užívateľov pôdy a vlastníkov. Nedostatok informácií má za následok aj to, že samotní vlastníci si nedokážu overiť, kto na ich pozemkoch hospodári, ak máte záujem o pôdu, tak neviete zistiť, kto ešte nemá svoju pôdu prenajatú.
Pri projektoch pozemkových úprav nebolo absolútnou prioritou hospodárenie na pôde. To neznamenalo, že sme nerešpektovali záujmy užívateľov na priestorové usporiadanie nových pozemkov, ale náš vzťah sa spravidla ukončil Zásadami prechodu na nové hospodárenie.
Celá filozofia zmien zákonov v posledných rokoch sa riadilo predstavou, že pôda patrí tým, ktorí na nej hospodária: „Odmietame názor časti ekonómov, že pôda je tovarom, súkromným vlastníctvom, ktorý môže ktorýkoľvek majetný človek slobodne kúpiť a vlastniť ju i v prípade, že ju nevyužíva na podnikanie, bývanie alebo na iné celospoločensky potrebné účely (napr. infraštruktúra, doprava, kultúrne a rekreačné účely a pod.)“ (Hraško, 2017). Túto predstavu si osvojilo pri argumentácii dôvodov na zmenu zákona. Myslíme si, že vlastníctvo pôdy je nezávislé od hospodárenia na pôde a že hospodárenie na pôde a jej využívanie je dostatočne limitované zákonmi a pravidlami. Len ich treba dôsledne využívať a rešpektovať historický stav.
Dôsledky zmien týchto zákonov vedú k monopolizácii nájomných vzťahov, v konečnom dôsledku  zníženiu ceny a prístupnosti k pôde, zníženie ceny nájmov pozemkov, nevyváženosť vlastníckych a užívacích vzťahov. Dôsledkom je aplikácia GSAA, kde je úplná ignorancia vlastníctva. Ak sa argumentuje tým, že kontrola nájomných zmlúv sa robí až pri sporoch o kultúrne diely, tak je predpoklad, že dôjde k dohode  o rozdelení sfér vplyvu a žiadne kontroly sa nevykonajú.
Aj programové vyhlásenie vlády hovorí „Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity a bude hľadať ďalšie možnosti nákupu pôdy pre domácich poľnohospodárov. Podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou.“, čo je takmer v rozpore s vyššie uvedenými zmenami zákonov č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, č.140/2014 Z.z. o predaji poľnohospodárskej pôdy a 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, a to nehovorím o jeho diskriminačnom charaktere. Zmeny vyššie uvedených zákonov spolu so zmenou Ústavy Slovenskej republiky spravili vlastne pozemkové úpravy zbytočnými.

Požiadavky

Preto sa v súčasnej dobe požaduje, aby komora pozemkových úprav ponúkla nové možnosti využitia pozemkových úprav, ktoré by umožnili racionálne hospodárenie na pôde a súčasne by sa prispôsobili podmienkam, ktoré majú záujemcovia o hospodárenie na pôde. Mnohí z nich majú svoje pozemky roztrúsené po celom katastri, nemôžu ich užívať, lebo nájomné zmluvy obsahovali aj podmienku, že po predaji prejdú na nového vlastníka, majú síce dostatočné výmery, ale ich spoluvlastníci alebo nájomcovia im bránia a preto by takéto možnosti privítali.
Samozrejme, mnohé veci závisia od nich samých a svojimi aktivitami a príkladom môžu byť vzorom pre správanie sa v celom agrosektore. V prvom rade by mali vytvárať skupiny užívateľov, ktorí budú jednotne požadovať zmeny, prípadne spoločne hospodáriť formou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností alebo spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov. To umožňuje nový typ prístupu k pozemkovým úpravám, ich zjednodušenie, zlacnenie a zrýchlenie.
Z vyššie uvedeného sa dá vydedukovať, že pozemkové úpravy požadujú nové formy, ktoré poskytnú všetky výhody štandardných pozemkových úprav, vrátane vysporiadania malých podielov, umožnia ukončenie existujúcich nájomných vzťahov pre nových užívateľov, ktorí sú členmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou vlastníkov pozemkov. Už dávnejšie som navrhoval, aby sa vytvorili „zjednodušené pozemkové úpravy“, v ktorých by sa parcely právneho stavu vyhlásili sa nové parcely projektu, teda zjednotenie parciel operátu C a E, s malými úpravami, zrušením malých parciel alebo pozemkové úpravy, kde by sa pre niektoré projekčné bloky alebo ich časti vytváralo podielové vlastníctvo podľa výmer vlastníkov v danom bloku. Pri takýchto pozemkových úpravách by sa využíval inštitút vyrovnania v peniazoch so zväčšením limitu výmery na 2000 m2 v prospech spoluvlastníkov, nájomcov alebo obcí aj za vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond, pričom by toto vyrovnanie bolo nárokovateľné.

Nedostatočné využitie existujúcich zákonov

Druhá cesta k pozemkovým úpravám vedie cez dôsledné využitie zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy a zákona č.162/1995 Z.z. o katastri. Tieto dva zákony spolu požadujú, aby  všetky nájomné zmluvy boli zapísané v údajov katastra nehnuteľností bez toho, aby vláda vydala usmernenie o ich evidencii. Poznám užívateľov, ktorí to robia a myslím, že toto je cesta k verejnej a aj odbornej kontrole prideľovania priamych dotácií, ukončenia chaosu vo vlastníckych vzťahoch a v konečnom dôsledku aj zvýšenému záujmu a požiadavke na vykonávanie pozemkových úprav. Zviazanie výmer žiadostí na priame platieb priamo s automatickou kontrolou nájomných zmlúv parciel C a E v údajoch katastra identifikovaných na kultúrne diely by bola len čerešničkou na torte a viedla by k nastoleniu poriadku nielen v priamych platbách, ale aj v nájomných a vlastníckych vzťahoch.
Samozrejme, že ak štát bude mať záujem o zápis nájomných zmlúv do katastra, tak by to mal nejakým spôsobom podporiť, napríklad odpustením platby za vklad do katastra v presne stanovenom termíne, napríklad do konca tohto kalendárneho roku.
Zmeny zákonov však boli vykonávané podľa potreby alebo reagovali na meniace sa podmienky, bez koncepcie a preto vytvárajú dvojsečnú zbraň, a preto je dôležité, aby sa pri ich využívaní dbalo na to, aby boli dodržiavané hlavne malými užívateľmi. Tí by mali stať svedomím vidieka a mali by byť ako spoločenstvo silou, ktorá dokáže uzavrieť dohody, ktoré budú pre všetkých prospešné. A prospešné budú aj tých, ktorí svoje pozemky len prenajímajú, lebo aj ich podpora je pri presadzovaní zmien dôležitá. Ak podľa slov štátneho tajomníka p. Csicsaia je hospodárenie na pôde také, že priame platby sú čistým ziskom pre tých, ktorí hospodária na pôde, potom je výška nájomného nedostatočná a z pohľadu nájomného za pôdu, ktorú prenajíma Slovenského pozemkového fondu úplne mizivá.

Zákony a nájomné zmluvy

Podľa zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy je znenie §14 nasledovné:
§14
(1) Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou.
(2) Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov..
(3) Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky..
(5) Okresný úrad vedie evidenciu..
(4) Podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií podľa odsekov 2 a 3, ako aj stanovenia obvyklej výšky nájomného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MPRV SR
 
Moje odporúčanie sa týka hlavne SHR a malých podnikov, na vklad do katastra dávajte zmluvy s minimálne overeným podpisom. Ak to budú robiť malí užívatelia, tak to budú musieť všetci.
V zmluvách o nájme by mal byť okrem základných informácií uvedené, kto platí vklad do katastra, najvhodnejšie je aby to robil nájomca, lebo to môže robiť hromadne a teda lacnejšie. V zmluvách by mala byť jednoznačne uvedená výmera pozemkov, ktorá je v danom okamihu identifikovaná na plochy LPIS, prípadne podmienky, za ktorých si prenajíma aj ostatné plochy a podobne.
Druhý zákon je zákon č.162/1995 z. z. o katastri, ktorý hneď v §1 uvádza:
§1 Všeobecné ustanovenie
(1) Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
...
§34 Záznam
(1) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, ... prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
 
Tento zákon rieši aj priestupky v §74. Pokuty síce nie sú vysoké, ale keď ich je veľa, tak sa môže stať nástrojom na nenásilné prinútenie plnenia povinností na zápis nájomných zmlúv do katastra. Nástroj by bolo možné použiť na identifikáciu subjektov, ktoré nemajú uzavreté nájomné zmluvy, ale požiadali o priame platby – a neplnenie týchto povinností by ich priamo diskvalifikovalo.
§74 Priestupky
(1) Priestupku proti poriadku na úseku katastra sa dopustí ten, kto
a) neohlási zmeny údajov katastra týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom, v lehote ustanovenej týmto zákonom,
b) nepredloží na výzvu okresného úradu v určenej lehote podklady na zápis údajov o nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo nájomcom,
...
f) úmyselne ohlási okresnému úradu nepravdivé údaje týkajúce sa nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom alebo držiteľom, alebo nájomcom,
...
(2) Za priestupok môže okresný úrad uložiť pokutu do
a) 1 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm. a) až d),
b) 3 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm. e),
c) 5 000 Sk za konanie uvedené v odseku 1 písm. f) a g).
 

Verejne prístupné údaje

Výsledkom požiadavky na zápis nájomných do údajov katastra nehnuteľností bude možná verejná a aj automatická kontrola žiadostí o priame platby.
Ďalšou požiadavkou by malo byť sprístupnenie údajov LPIS v geodetickej presnosti pre odbornú verejnosť, teda projektantov pozemkových úprav a geodetov. Do aplikácie GSAA by mali pribudnúť funkcie exportu a importu hraníc užívania pre využitie pre externé a geodetické určenie hraníc užívania.
Na základe vyššie uvedených požiadaviek, by boli verejne kontrolovateľné nielen údaje priamych platieb, ale aj informácie o nájomných zmluvách, ľahko by sa identifikovali vlastníci bez nájomných zmlúv, lebo aj to je dôležité, aby sa im vyplácal nájom, v opačnom prípade sa jedná o nezákonné obohacovania a to v niektorých prípadoch až 10 rokov dozadu, ľahko by sa identifikovala relatívna neplatnosť nájomných zmlúv na parcelách a podobne.
Spolu s využitím informácií o platení miestnych daní by sa identifikovali vlastníci, za ktorých užívatelia platia miestne dane za poľnohospodárske pozemky len preto, aby neboli vlastníci informovaní o svojom majetku, pričom platia aj za pozemky, ktoré sa na poľnohospodársku výrobu nepoužívajú. Obce v tom majú jasno – za všetku pôdu v katastri sú dane zaplatené. Ak by obce k tomu, aby prijali miestne dane od užívateľov kontrolovali aj informácie o nájomných zmluvách, alebo ich považovať ako dobrovoľnú starostlivosť o tieto plochy. V tomto kontexte dane plnia funkciu kontrolného mechanizmu nájomných zmlúv.
Na základe informácií o tom, kto za pozemky platí dane (teraz) alebo kto ich užíva (ak by boli nájomné zmluvy zapísané) by sa veľmi rýchlo našiel ten kto sa má postarať o poriadok na pozemku alebo o invázne rastliny.
Ak by sme išli do úplne striktných dôsledkov, tak by sa voči PPA malo začať konanie ako voči spolupáchateľovi subvenčného podvodu – lebo umožnilo podvodné konanie a nezákonné obohatenie.

Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti

Spoločne obhospodarované nehnuteľnosti sú typ pozemkového spoločenstva, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania, pričom každý zostáva vlastníkom svojich nehnuteľností. Druhou formou je vytvorenie spoločenstva s majetkovou účasťou (pozemky) s rovnakým cieľom. Obe tieto právne formy hospodárenia by mali zakladať právo na výpoveď nájomnej zmluvy s výpovednou lehotou 1 rok. Tieto spoločnosti by ľahšie riešili využitie §12a zákona č.504/2003 Z.z. nakoľko ich vnútorné rozdelenie by si riešili vo svojej réžii.
Počet a rozsah spoločenstiev v jednotlivých katastroch alebo obciach nie je obmedzený, môžu ho tvoriť rôzne rodiny a skupiny vlastníkov. Z pohľadu pozemkových úprav vytvárajú požiadavky na väčšie pôdne celky, reprezentujú ucelené skupiny účastníkov s rovnakými požiadavkami, ktoré vychádzajú z predpokladov na efektívne a racionálne hospodárenie na pôde. Na druhej  strane predstavujú aj obranu, lebo sú nezrušiteľné, lebo tieto spoločnosti sú organizáciou, nehľadiac na to, že plnia aj iné spoločenské úlohy.
Poznamenávam, že termíny ako mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého podniku  alebo mikropodniku a podobne (podrobnosti viď §13, ods. 5) sa účasťou nerušia, ale zostávajú v platnosti.

Pozemkové úpravy

Ak požadujeme od pôdy funkcie, ktoré presahujú individuálne záujmy, tak musíme nájsť cestu, ako nájsť kompromis medzi vlastníctvom a spoločenským záujmom, ako nahradiť vlastníctvo spoločensky potrebných štruktúr vlastníctvom objektov, ktoré sú využiteľné na uspokojovanie individuálnych potrieb vlastníkov. Na riešenie týchto problémov sú určené predovšetkým pozemkové úpravy.
Spracovanie pozemkových úprav sa rozdeľuje do niekoľkých etáp. Pri príprave a spracovaní projektu je dôležitý prípravný výbor a predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav – z tohto pohľadu sú predstavenstvá spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a spoločností s majetkovou účasťou, čo podstatne zjednodušuje konanie o pozemkových úpravách. Predstavenstvá môžu implicitne mať splnomocnenia na činnosti v konaní o pozemkových úpravách, napríklad na základe stanov.
Etapy, ktoré je nutné v projekte vykonať je určenie obvodu, meranie polohopisu, prípadne výškopisu, ocenenie pozemkov. Ak by sa využili navrhované formy zjednodušených pozemkových úprav, minimalizovali by sa práce potrebné pre MÚSES a VZFÚ, a stanovili jednoznačné zásady umiestnenia nových pozemkov pre účely hospodárenia na pôde, projekt pozemkových úprav by sa zmenil na trocha zložitejší geometrický plán.
Zásady pre scelenie pozemkov sa pre niektoré formy projektov nemusia vôbec určiť, napríklad pri zjednodušených pozemkových úpravách, lebo sa všetky parcely len premiestnia do registra C KN

Naše služby

Naša úloha ako projektantov pozemkových úprav by sa mala rozšíriť, mali by sme stať mediátormi medzi všetkými skupinami účastníkov, poskytovať im informácie a služby, pri žiadostiach o priame platby, ale aj pri plnení povinností súvisiacich s evidenciou pozemkov a nájomných zmlúv, aby užívatelia pôdy sa mohli venovať tomu, kvôli čomu sa pustili do poľnohospodárstva, napríklad:
Príprava podkladov z údajov katastra
Identifikácia vlastníckych vzťahov pre bloky LPIS, pre obvody pozemkov podľa §15
Analýzy, žiadosti a návrhy pre uplatnenie §12a
Analýzy pre prípravu pozemkových úprav v rozsahu od 1m2 ha až celý kataster
Spracovanie JPÚ, od žiadosti až po zápis 
Identifikácia hraníc užívania na LPIS
Zameranie nových a žiadosť o zaradenie do LPIS
Zameranie hraníc užívania v teréne, vytýčenie, stabilizácia význačných bodov hraníc kultúrnych dielov, alebo vytvorenie obnoviteľných význačných bodov
Dohody pri prekryte HU
Identifikácie plôch vhodných na vrátenie do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, podklady pre projekty biodiverzity
Spracovanie nájomných zmlúv, evidencia, zápis do katastra, výpočty nájomného a podobne.
Vedenie evidencie nájomných zmlúv
Registrácia pozemkového spoločenstva, spracovanie podkladov, zoznamov členov, príprava stanov, zhromaždenia a ďalšie činnosti s tým súvisiace
 
V zásade Komora pozemkových úprav môže byť garantom týchto služieb, prípadne si tieto služby dohodou so štátom monopolizovať.

Základné požiadavky

Z vyššie uvedeného vyplývajú aj dlhodobé ciele, ktoré by sme mali sledovať. Je to predovšetkým systém automatických dotácií z údajov katastra, samotné pozemkové úpravy, zjednodušené, vyrovnanie v peniazoch pre spoluvlastníkov a nájomcov a zabezpečenie systematickej podpory zo zdrojov SPF pre pozemkové úpravy, získanej zvýšením nájomného na priemerné hodnoty podľa Zelenej správy MPRV SR. Podmienky na dosiahnutie týchto cieľov sú relatívne jednoduché a ľahko realizovateľné:

1. Zápis nájomných zmlúv do katastra nehnuteľností formou vkladu.

Zápis písomne uzavretých nájomných zmlúv je nevyhnutná podmienka. Požadovať aby boli notársky overené by bolo v tomto čase neriešiteľné a nerealizovateľné, ale je to ideálny stav, ktorý by sme mali dosiahnuť. V prípade starších zmlúv by stačilo, ak by sa predmetom vkladu boli len dodatky k zmluvám, ktoré by už boli v súlade s požiadavkami zákona č.504/2003 Z.z.

2. Zvýšenie maximálnej výmery na vyrovnanie v peniazoch na poľnohospodárskej pôde do 2000 m2 a možnosť vyrovnania v peniazoch za známych vlastníkov s neznámym pobytom pre spoluvlastníkov na pozemku a alebo vlastníka susedného pozemku, v prípade záujmu viacerých záujemcov podľa pomeru podielov alebo výmery na pozemkoch.

Doteraz bolo možné realizovať vyrovnanie v peniazoch len v prospech štátu, obce alebo investora pozemkových úprav. Vyrovnanie v peniazoch sa vykonáva v rámci pozemkových úprav, bez vkladu do katastra.

3. V prípade náhradných pozemkov podľa §15 zákona o pozemkových úpravách má vlastník prednostné právo na vyrovnanie v peniazoch za vlastníkov s neznámym pobytom v rozsahu výmer jeho náhradných pozemkov. V prípade jednoduchých pozemkových úprav na vysporiadanie náhradných pozemkov sa bude postupovať podobne, ako pri vysporiadaní hospodárskych dvorov.

V praxi to bude znamenať prednostné vysporiadanie pozemkov v prospech užívateľov pozemkov a využitie pozemkov štátu

4. Rozšírenie možnosti ukončenia nájomných vzťahov v prípade, že vlastník má majetkovú účasť v spoločenstve, ktoré bude na jeho pozemkoch hospodáriť alebo je vlastníkom spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. V takomto prípade a v prípade vlastného užívania pozemkov by výpoveď nájomnej zmluvy podľa zákona č.504/2003 Z.z. mala byť jeden rok s podmienkou začatia hospodárenia na pôde do 6 mesiacov od ukončenia zmluvy, teda od 1.11. roku ukončenia zmluvy.

Doteraz je to v zákone o pozemkových úpravách možné len v prípade, že bude sám hospodáriť na pôde. V prípade zákona č.504/2003 Z.z. by mala byť doba výpovede z nájmu skrátená na rok a malo by sa postupovať podľa možností §12a a v prípade nezačatia hospodárenia spoločenstva by sa malo pokračovať v pôvodnej zmluve, predpokladám, že termín 1.máj nasledujúceho roku je dostatočný termín.

5. Spoluvlastník, ktorý užíva svoje vlastné pozemky má prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy na podiely spoluvlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky.

6. Priame platby budú vyplácané na kultúrne diely len podľa pomeru celkovej výmery prenajatých pozemkov a ich častí identifikovaných na výmeru daného kultúrneho dielu a výpočet bude vykonávaný na základe údajov katastra nehnuteľností, kde budú musieť byť nájomné zmluvy zapísané.

Evidencia nájomných zmlúv sa rieši tak, že podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a teda môže vydať nariadenie o povinnej evidencii nájomných zmlúv katastrom nehnuteľností. Ďalej to bude znamenať, aby SPF prenajímal pôdu podľa identifikácií na LPIS, prípadne  bez prenájmu pôdy, ktorá neslúži na poľnohospodársku výrobu a prípadne platiť za starostlivosť o ňu.

7. Možnosť financovania pozemkových úprav pôdou, to znamená zvýšením príspevku vlastníkov, podobne ako je to pri spoločných zariadeniach a opatreniach.

Pri cene za kompletné pozemkové úpravy pre kataster o výmere približne 1000 hektárov a cene 300 000 € za projekt pozemkových úprav to predstavuje pri cene za predaj pôdy 0.50 €/m2 príspevok vlastníkov vo výške 6%. Ak by štát poskytol bezúročnú pôžičku na priebežné financovanie projektu, potom by vyššie uvedená výmera by prešla do vlastníctva štátu a v prípade, prešlo by to do vlastníctva investora.

8. SPF vytvorí fond na financovanie pozemkových úprav, z ktorého sa priebežne budú financovať pozemkové úpravy. Pozemkové úpravy sa budú obstarávať priebežne podľa potrieb a zdrojov, kritériom bude aj miestna príslušnosť. 

9. Zaviesť nové formy pozemkových úprav, a to „zjednodušené pozemkové úpravy zjednotením operátu C a E“ a zjednodušené pozemkové úpravy parciel zjednotením parciel právneho stavu do podielových parciel.

Záver

Využitie súčasných zákonov – zápis zmlúv do katastra, overené notársky, verejná informovanosť sú len prvým, nevyhnutným krokom v prospech spravodlivého vysporiadania vlastníctva a nájomných vzťahov.
Vytvorenie spoločne obhospodarovaných nehnuteľností alebo spoločností s majetkovou účasťou je základom pre zjednodušenie a zlacnenie projektov pozemkových úprav a v prípade, že sa nevykonajú zakladajú veľmi dobrú pozíciu na využitie §12a zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy na užívanie podľa spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.
Využitie pozemkových úprav predstavuje možnosť, ako elegantne a relatívne rýchlo ukončiť nájomné vzťahy v prípadoch, že nedôjde k dohode so súčasnými užívateľmi.
Zmena prideľovania priamych platieb podľa nájomných zmlúv evidovaných na katastri je efektívny a  transparentný spôsob na ich reguláciu a hlavne samoreguláciu.
Aktualizácia zákona o pozemkových úprav, vyrovnanie v peniazoch pre spoluvlastníka a nájomcov, nové formy pozemkových úprav a ich postavenie a zjednodušenie umožnia ich masové využitie tak aby sa stali takmer tak dostupnými a hlavne známymi spôsobmi vysporiadania pozemkov, ako sú geometrické plány.
To čo my vieme poskytnúť všetkým užívateľom je podpora a mediácia pri žiadostiach o priame platby, ale aj pri plnení povinností súvisiacich s evidenciou pozemkov a nájomných zmlúv, aby užívatelia pôdy sa mohli venovať tomu, kvôli čomu sa pustili do poľnohospodárstva.
Myslím, že nové možnosti pozemkových úprav žiadajú od bás aktívnejší prístup nielen možnosti odborných organizácií, ale aj vysvetľovaním nových možností a získaniu pochopenia aj zo strany širokej, nielen odbornej verejnosti.

Komentáre

Pridať nový komentár

Plain text

  • Nie sú dovolené žiadne HTML značky.
  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.
glqxz9283 sfy39587stf02 mnesdcuix8