Načo sceľovať vlastníctvo, keď sa neskorším dedením aj tak rozdrobí?

Pridané používateľom Ing. Jozef Urban dňa Pi, 12/04/2019 - 14:19

Poznáte to: chcete niečo urobiť, dokonca je to pre vás i celú spoločnosť veľmi dôležité, ale niekto má svoje dôvody, pre ktoré sa mu do danej činnosti nechce. Začne teda vec spochybňovať,  klásť „motivačné“ otázky, ktoré majú za cieľ vašu činnosť zastaviť.  V prípade pozemkových úprav je  mottom podprahovej antikampane starosť o zbytočne vynaložené úsilie, pretože  „scelené pozemky sa neskôr postupným dedením  tak či onak rozdrobia“  - ergo všetko by sme robili zbytočne, za súčasného stavu nemá význam sa do toho vôbec púšťať, najprv zmeňme dedičské zákony atď.  
Napriek tomu, že takéto otázky usvedčujú pýtajúcich sa buď z neznalosti problematiky, alebo zo zaujatosti,  je našou povinnosťou trpezlivo vysvetľovať.  Omyl spočíva v troch skutočnostiach:

1. Projekt pozemkových úprav nerieši iba scelenie spoluvlastníckych podielov -  zahŕňa aj mapovanie a vysporiadanie vlastníctva podľa skutočných hraníc v teréne
2. Na zabránenie drobenia pozemkov dedením už dnes existuje právna úprava  v zákone č. 180/1995
3. Správanie vlastníkov má pri dedení v súčasnosti racionálnejší charakter, proti drobeniu spoluvlastníckych podielov pôsobí aj skupovanie poľnohospodárskej pôdy investormi

Pozrime sa na obrázky v texte -  každý zobrazuje rozhranie medzi územím s vykonanými pozemkovým úpravami a územím, ktoré na pozemkové úpravy len čaká -  je ľahko rozpoznateľné podľa zelených hraníc parciel registra E-KN. Ak by aj došlo k dedeniu  a vzniku dvoch spoluvlastníckych podielov k jednej parcele registra C-KN, stane sa tak vždy v hraniciach, ktoré korešpondujú so stavom v teréne.  Čiže vlastníci budú stále vedieť, kde sú hranice ich pozemku, t.j. aj to, čo majú akým spôsobom užívať, prípadne prenajímať.
V území s neusporiadaným vlastníctvom pri prípadnom dedení narastá počet  podielov podľa skutočných  užívacích hraníc - časť pozemku je orná pôda, časť je súčasťou napr. mokrade a oba tieto diely sa dedením rozdelia, pričom však ich hranice nie sú zreteľné v teréne.

Nariekanie nad uhorským dedičským právom  má svoje opodstatnenie pri pohľade do minulosti, avšak  ako argument  pre neopodstatnenosť sceľovania v súčasnosti už neobstojí.  Podľa zákona č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva  nesmie dedením alebo iným právnym  úkonom vzniknúť parcela menšia než 2000m2 pri poľnohospodárskej pôde a 5000m2 pri lesnej pôde.
Navyše, súčasný model dedenia je na Slovensku i v Českej republike rovnaký, napriek tomu sa v ČR  vykonávajú pozemkové úpravy a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Aby sme mali lepšiu predstavu, akým tempom dochádza  po zápise PÚ do katastra nehnuteľností k opätovnému drobeniu scelených pozemkov, urobili sme analýzu vývoja rozdrobenosti  pozemkového vlastníctva v 11-ich  katastrálnych územiach. Spočítali sme v nich počet parciel, vlastníkov a vlastníckych vzťahov pred projektom, po zápise projektu do katastra nehnuteľností a v súčasnosti.
Nasledujúca tabuľka obsahuje  štatistické údaje o počte právnych vzťahov, t.j. počte všetkých spoluvlastníkov na listoch vlastníctva. Veľkosť zmeny je uvádzaná v percentách a udáva, o koľko klesol (znamienko mínus) počet právnych vzťahov od predchádzajúceho stavu. Údaje sú počítané za celé katastrálne územie.

Za obdobie približne 5-ich až 10-ich rokov od zápisu projektov PÚ do katastra nehnuteľností celkový počet právnych vzťahov nielenže nevzrástol, ale naopak, mierne klesol, čo možno vysvetliť práve starostlivosťou vlastníkov o zachovanie sceleného vlastníctva, prípadne predajom menších podielov jednému majoritnému vlastníkovi. Z uvedeného možno dedukovať, že scelenie pozemkov a zreálnenie ich umiestnenia  je skôr impulzom na ich ďalšie zhodnotenie, resp. že ak raz bola scelením hodnota pozemku zvýšená, vlastníci ju  z vlastnej vôle opäť neznižujú.
Napriek uvedenému, pravidlá drobenia pozemkov, najmä po zápise projektov PÚ, by mali byť upravené tak, aby počítali s väčším množstvom alternatív, ktoré sa vyskytujú v bežnom živote, t.j. aby zamedzovali drobeniu, ale aby neobmedzovali vlastníkov tam, kde fakticky k drobeniu nedochádza.
Najlepší argument v prospech vykonávania pozemkových úprav je zároveň ten najjednoduchší - stačí nechať vlastníkov, aby si vybrali, aký typ pozemkov by chceli vlastniť. Viacero spoluvlastníckych podielov v parcelách registra E-KN pred pozemkovými úpravami, alebo scelené parcely registra C-KN po pozemkových úpravách? Zrejme by takéto rozhodovanie bolo veľmi jednoznačné.

glqxz9283 sfy39587stf02 mnesdcuix8