O čom sme písali.....

Trvalo udržateľný rozvoj¹⁾ vidieka v pozemkových úpravách

Formovanie rozvoja vidieka

Vhodné a účelové formovanie rozvoja vidieka, ktoré zohľadňuje požiadavky na tvorbu životného prostredia a založenie trhu s pôdou úzko súvisí so zasahovaním štátu prostredníctvom legislatívnych nástrojov. Jedným z nich je zákon o pozemkových úpravách, ktorého cieľom je usporiadať vlastnícke vzťahy, sceliť vlastníctvo k pozemkom a vlastnícke podiely k pozemkom, rozmiestniť druhy pozemkov a vykonať s tým súvisiace právne, technické a iné opatrenia s cieľom zlepšenia prevádzkových pomerov poľnohospodárskej výroby a životných podmienok vidieckeho obyvateľstva.

V pláne rozvoja vidieka a poľnohospodárstva SR pre program SAPARD boli schválené programy a opatrenia, kde do priority č.2 – Trvalo udržateľný rozvoj vidieka patria ako opatrenie č.7 aj pozemkové úpravy. Stratégia sektorového operačného plánu, plánu rozvoja vidieka, ktorá nadväzuje na program SAPARD je orientovaná k trvalo udržateľnému hospodársky a sociálne vyváženému rozvoju vidieckych oblastí a vidieckej spoločnosti ako celku. Pozemkové úpravy je potrebné chápať ako súčasť celkovej stratégie pre štrukturálnu politiku v rámci dokumentu Rámce podpory spoločenstva. Trvalo udržateľný rozvoj vidieka v pozemkových úpravách je financovaný z fondov Európskeho spoločenstva.

Obsah pozemkových úprav
§ 1 Zákona 330/1991 Z.z.

(1) Obsahom pozemkových úprav ²⁾ je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

(2) Pozemkové úpravy zahŕňajú:

a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv ³⁾ v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov),

b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Teoretické východiská

Krajina ako ekosystém⁴⁾ je spravidla pestrou mozaikou subekosystémov, prepojených vzájomnými vzťahmi. Krajinu je možné považovať za ekosystém vyššieho rádu. Poľnohospodárske využívanie krajiny znamená funkčné udržiavanie nepôvodného, ale požadovaného stavu časti krajiny (agroekosystému ⁵⁾). V prípade výrazného odklonu od prírodnej krajiny ⁶⁾ sa pôsobením prírodných činiteľov prejavia negatívne vplyvy prírodného prostredia na spoločnosť. Deštrukčné prírodné procesy následne poškodzujú a znehodnocujú poľnohospodárske plodiny, ohrozujú pôvodný pôdny profil a ohrozujú funkciu technických a stavebných zariadení. Prebiehajúce prírodné procesy a citlivosť prírodného prostredia (prírodná hrozba⁷⁾) môžu ohroziť sociálnu a technickú infraštruktúru (prírodné riziko⁸⁾)

Požiadavka trvalosti poľnohospodárskej produkcie je závislá od ekologickej stability⁹⁾ agroekosystému a tvorí základný princíp trvalo udržateľného využívania územia pre poľnohospodárske účely. Analógiu Liebigovho zákon minima (rastliny, resp. organizmy sú životne závislé na tom ekologickom faktore, ktorý v ich životnom prostredí pôsobí najmenšou intenzitou = limitujúci faktor) môžeme aplikovať aj na ekologickú stabilitu – celková ekologická stabilita je závislá od minimálnej ekologickej stability jednotlivých prvkov.

Z hľadiska reálnych možnosti pozemkových úprav ovplyvňovať celkovú ekologickú stabilitu agroekosystému je určujúcim faktorom znižovanie prírodných rizík vyjadrené stupňom potreby zmiernenia alebo odstránenia funkčných rozporov. Stupne potreby zmiernenia funkčného rozporu sú vyjadrené plochami:

• bez potreby opatrení,
• potrebných opatrení,
• naliehavých opatrení.

Funkčný rozpor vyjadruje prekročenie prípustnej miery odklonu pre posudzované funkčné využitie. Pre jednoduchosť definujeme pre účely pozemkových úprav šesť základných typov funkčného využívania plôch:

• produkčné,
• ochranné,
• regulačné,
• dopravné,
• technické,
• pre verejný záujem.

Z hľadiska priority funkčného využitia sú definované tri kategórie:

• prioritné,
• požadované,
• tolerované.

Prioritné funkčné využívanie plôch môže v sebe obsahovať aj požadované funkčné využitie. Takýto funkčný typ bude označený ako zmiešaný a označuje sa v poradí požadované-prioritné funkčné využitie, resp. tolerované-prioritné (napr. regulačno-produkčný funkčný typ). Odstránenie, alebo zmiernenie funkčného rozporu sa navrhuje stupňovitou zmenou kategórie funkčného využitia:

Nahradením prvkov, ktoré vystupujú ako funkčný rozpor, známymi alebo novými prvkami, odstraňujeme najslabšie články ekologickej stability. Náhradné prvky, ktoré môžeme použiť vo forme opatrení:

• zmiernia, alebo odstránia funkčný rozpor,
• pozitívne ovplyvnia dané pomery,

Od zmiernenia, alebo odstránenia funkčných rozporov sa očakáva:
1. zlepšenie hospodársko-technických pomerov:

• obmedzením alebo odstránením eróznych procesov, transportu splavenín a ich sedimentácie,
• spomaľovaním odtoku vody,
• zvýšením infiltrácie a akumulácie vody v pôde a na jej povrchu,
• zachovaním a zvyšovaním úrodnosti pôdy, jej produkčných schopností a ochrany pred znehodnotením,

2. pozitívny sociálno-ekonomický dopad:

• protipovodňovou ochranou sídelných, dopravno-technických a vybavenostných prvkov krajiny.

K návrhom opatrení na znižovanie prírodných rizík v obvode projektu pozemkových úprav sa ďalej pričleňuje:

• organizácia pôdneho fondu pre zohľadnenie špecifických potrieb tých vlastníkov a užívateľov pozemkov, ktorí budú zabezpečovať poľnohospodársku a lesnú výrobu,
• krajinotvorné opatrenia prostredníctvom návrhov miestneho územného systému ekologickej stability pre účely pozemkových úprav,
• uspokojovanie verejných, skupinových a individuálnych záujmov a potrieb.

Požiadavky na rôzne využívanie krajiny a jej zdrojov sa navzájom ovplyvňujú a môžu si aj konkurovať. Predpokladom trvalosti udržania agroekosystému v priaznivom stave, ako aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia priľahlých ekosystémov je vhodný výber technických, biologických, ekologických, ekonomických a právnych opatrení súvisiacich s využívaním krajiny a jej zdrojov.

Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti pre výber opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu prírodných rizík, organizáciu pôdneho fondu a uspokojovanie ostatných verejných, skupinových a individuálnych
záujmov vychádza z:

• hodnotenia účinnosti opatrení a ich vplyvov na životné prostredie (porovnanie s nulovým variantom),
• ekonomickej uskutočniteľnosti realizácie navrhovaných opatrení,
• ekonomickej náročnosti umelého udržiavania ekologickej rovnováhy¹⁰⁾.

Nutnou podmienkou vytvorenia funkčnej štruktúry krajiny¹¹⁾ v obvode projektu pozemkových úprav a naplnenie čiastkového cieľa pozemkových úprav¹²⁾ je splnenie požiadaviek:

• spoločné zariadenia a opatrenia pre zabezpečenie tolerovaného a požadovaného funkčného využitia by mali mať len doplnkovú funkciu k spoločným zariadeniam a opatreniam na zabezpečenie prioritného funkčného využitia.
• doplnkové funkcie nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie,
• uplatnenia spoločných zariadení a opatrení na zabezpečenie prioritného funkčného využitia v prevádzkovej praxi (realizácia a prevádzkovanie opatrení).

Stanovením priorít funkčného využitia územia, výberom opatrení a ich realizáciou sa vytvárajú predpoklady dlhovekosti celoplošnej stabilizácie územia v obvode projektu pozemkových úprav.

Stanovenie priorít funkčného využitia územia a kritériá pre výber opatrení

Stanovenie priorít funkčného využitia územia zohľadňuje celospoločenské, spoločné a individuálne záujmy účastníkov pozemkových úprav a vychádza z požiadaviek:

• ochrany spoločnosti pred negatívnymi dopadmi prírodných hrozieb,
• zachovania biologickej rozmanitosti ako prírodného dedičstva,
• prevádzkovania poľnohospodárskych a lesohospodárskych podnikov,
• rozvoja nepoľnohospodárskych činností.

Opatrenia na ochranu spoločnosti pred negatívnymi dopadmi prírodných hrozieb v pozemkových úpravách treba chápať ako požiadavky spoločnosti na vlastníkov pôdy, užívateľov pozemkov a správcov území na zmeny v priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia.

Zachovanie biologickej rozmanitosti ako prírodného dedičstva je cieľom v oblasti ochrany prírody. Ochrana prírody a krajiny v zmysle zákona¹³⁾ je založená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability. Prvky územného systému ekologickej stability sú vymedzené za účelom ochrany ekostabilizačných štruktúr v krajine a genofondu s cieľom zachovania rôznorodosti podmienok a foriem života. Vo vzťahu k pozemkovým úpravám sa ochrana prírody a krajiny chápe predovšetkým ako územná legislatívna ochrana a požiadavky plnenia zákonných opatrení.

Opatrenia na ochranu spoločnosti pred negatívnymi dopadmi prírodných hrozieb a zachovanie biologickej rozmanitosti ako prírodného dedičstva sa uplatňujú presadzovaním verejného záujmu ^{14, 14a)}.

Vytváranie väčších hospodárskych celkov a prevádzkovanie poľnohospodárskych, ale aj lesohospodárskych podnikov je v podmienkach Slovenskej republiky zväčša závislé na prenájme poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Nájomné vzťahy k pozemkom upravuje zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov¹⁵⁾. Do usporiadania užívacích pomerov pozemkovými úpravami vstupuje časový faktor vyjadrujúci spoločné hospodárske záujmy účastníkov pozemkových úprav pre zvolený minimálny časový interval, ktorý ja spravidla daný dobou nájmu.

Prevádzkovanie poľnohospodárskeho podniku s prenájmom poľnohospodárskych pozemkov na dobu neurčitú s 1-ročnou výpovednou lehotou je rizikové a nie je príliš efektívne z hľadiska stabilizácie podniku, investícií do pôdy a prevádzky. Riziká prevádzkovania poľnohospodárskych, ale aj lesohospodárskych podnikov je v celospoločenskom záujme potrebné znižovať, nakoľko pôda a les nie sú výrobné prostriedky, ktoré je možné v prípade stratovosti jednoducho opustiť.

Rozvoj nepoľnohospodárskych činností úzko súvisí s uspokojovaním celospoločenských a skupinových záujmov spojených s využívaním prírodného, kultúrneho a technického dedičstva formou rekreácie, relaxácie, športového využitia a pod.

Všeobecne známe opatrenia a postupy pre zabezpečenie priorít funkčného využívania územia sa členia z obsahového a časového hľadiska na:

• základnú schému opatrení,
• optimálny návrh opatrení pre zvolené časové obdobie.

Základná schéma opatrení predstavuje minimum opatrení pre zabezpečenie prioritného funkčného využitia územia. Do základnej schémy opatrení patria predovšetkým:

• opatrenia na zmiernenie, alebo odstránenie prírodných hrozieb,
• legislatívna ochrana prírodného prostredia,
• opatrenia na zabezpečenie poľnohospodárskej a lesnej výroby,
• opatrenia na zabezpečenie naliehavých verejných potrieb.

Opatrenia na zmiernenie, alebo odstránenie prírodných hrozieb (vodná a veterná erózia, povodeň a sucho) predstavujú predovšetkým biologické a biotechnické ochranné a regulačné opatrenia vo forme:

• protieróznych medzí na prerušenie neprimeranej dĺžky svahu,
• úpravy a zatrávnenie kritických línií sústredeného povrchového odtoku,
• výsadby vetrolamov pre zníženie rýchlosti vetra,

Uplatnením opatrení na zmiernenie, alebo odstránenie prírodných hrozieb môže dôjsť k zmene prevádzkových pomerov poľnohospodárskej, čiastočne aj lesnej výroby. Pokiaľ sa sťažil, alebo znemožnil prístup na pozemky užívateľov, v nevyhnutnej miere sa navrhnú technické opatrenia:

• pre zabezpečenie prístupu užívateľov na pozemky,
• pre riešenie križovania a súbehu nadzemných a podzemných vedení, komunikácií a kritických línií sústredeného povrchového odtoku.

Legislatívne potvrdené základné prvky stabilizácie prírodného prostredia v pozemkových úpravách súvisí so zosúladením hraníc území s funkciou ochrany podľa jednotlivých druhov legislatívnych predpisov. Do základnej schémy opatrení sa premietnu zásady regionálnej ochrany prírodného prostredia v širšom rozsahu. Zjednotením hraníc chránených území a určením prioritných funkcií v nich bude do určitej miery upravená aj hospodárska činnosť. Zjednotia sa hranice:

• chránených vodohospodárskych oblastí (CHVO),
• národných parkov (NP),
• chránených krajinných oblastí (CHKO) podľa §17 zákona 543/2002 Zb.,
• chránených území európskeho významu.

Pri výbere opatrení základnej schémy sa vychádza z požiadavky, aby opatrenia:

• pôsobili na okolitú krajinu ako stabilizujúci prvok,
• posilňovali prírodnú kostru krajiny,
• podmieňovali spôsob obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov,
• patrili medzi povzbudzujúce ekonomické nástroje ochrany pôdy a vody (uplatňovanie agroenviromentálych opatrení a schém).

Predpokladaná funkčnosť opatrení základnej schémy na ochranu pôdy a vody sa overí vypracovaním pozdĺžneho, prípadne priečnych profilov.

Opatrenia základnej schémy predstavujú návrh celoplošnej stabilizácie územia. Uplatňovaním požiadavky trvalosti plnenia základných funkcií vzniká nárok na ich realizáciu počas trvania projektu pozemkových úprav¹⁶⁾.

Opatrenia základnej schémy môžu byť nahradené, alebo doplnené opatreniami na zabezpečenie požadovaných a tolerovaných funkcií podľa plánov verejných zariadení a opatrení a plánov spoločných zariadení a opatrení. Priestorové parametre takto združených opatrení (tvar, veľkosť a umiestnenie pozemkov) musia byť navrhnuté tak, aby v budúcnosti nevznikali dodatočné nároky na záber pôdy. Po schválení projektu sa vypracuje plán prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní¹⁷⁾, ktorý obsahuje okrem iného časový a finančný plán realizácie opatrení.Optimálny návrh opatrení vytvára predpoklady pre zabezpečenie všetkých požiadaviek funkčného využitia územia.

Výber typu opatrení ovplyvňuje ekonomickú uskutočniteľnosť realizácie. Ekonomická náročnosť realizácie opatrení závisí od:

• účelu, typu a technickej náročnosti navrhovaných opatrení,
• zložitosti prírodných pomerov,
• náročnosti plánovania a projektovania diela,
• prípravy staveniska a výstavby.

Ekonomicky najvýhodnejším spôsobom je uprednostňovanie biologických a biotechnických opatrení pred technickými opatreniami. Využitie dokumentácie skôr vykonaných prieskumov a podkladov doplnené o účelové overenie údajov v teréne v jednoduchých podmienkach spravidla nahrádza podrobný prieskum a predstavuje dostatočné podklady pre vypracovanie projektovej a realizačnej dokumentácie. Vedľa plnenia prioritných funkcií majú líniové prvky základnej schémy opatrení význam aj z hľadiska tvorby krajiny. Prírodný, alebo prírode blízky náhradný prvok zodpovedajúci klimatickým a stanovištným podmienkam predstavuje typ opatrení, ktorý posilňuje prírodnú kostru krajiny.

Takýto postup predpokladá pozitívny dosah na udržanie hospodárenia v znevýhodnených oblastiach, ochranu a zlepšenie životného prostredia na vidieku v oblasti zachovania biodiverzity, kvality vôd, pôd a čiastočne aj zmiernenia klimatických zmien. Rozvoj infraštruktúry súvisiacej s prispôsobovaním poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nadväzuje na agroenviromentálne opatrenia základnej schémy. Tvorí pridanú hodnotu, ktorá je závislá od finančného krytia.

Podmienky nového usporiadania vlastníckych pomerov vyplývajú zo všeobecných požiadaviek zachovania produkčnej, ekostabilizačnej, biologickej, ekonomickej a inej funkcie. Sú dané prírodným prostredím, pomermi hospodárskeho využívania pozemkov a obmedzeniami na znižovanie a odstraňovanie prírodných hrozieb premietnutými do zásad a opatrení, ktoré budú musieť fyzické a právnické osoby pri výkone svojej činnosti dodržiavať.

Samotné usporiadanie vlastníckych pomerov a nové rozdelenie pozemkov¹⁸⁾ je možné vykonávať:

• jednorazovo, stanovením maximálnych cieľov spojených s odstraňovaním historických prekážok výkonu vlastníckeho práva,
• postupným približovaním, zohľadnením vývoja vlastníckych a užívacích vzťahov a stanovením priorít vo zvolenom časovom intervale¹⁹⁾.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

• 1) rozvoj, ktorý zosúlaďuje potreby súčasnosti bez ohrozenia možností budúcich generácií zabezpečiť si vlastné potreby
• 2) § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
• 3) § 151a až 151n a § 602 Občianskeho zákonníka
• 4) dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktorý pôsobí vzájomne ako funkčná jednotka.
• 5) funkčná jednotka spoločenstvo kultúrnych a burinových rastlín, živočíchov a mikroorganizmov na poľnohospodársky obhospodarovaných pôdach vyznačujúca sa veľkou labilitou. Je náročná na dodatkovú energiu a agrotechniku.
• 6) krajina, ktorá sa skladá len z prvkov prírodného charakteru. Vplyv človeka na túto krajinu sa nepripúšťa. 7) fyzikálny prejav určitého prírodného procesu, ktorý má potenciál ohroziť ľudskú spoločnosť.
• 8) bezprostredný vplyv prírodnej hrozby na záujmy spoločnosti.
• 9) schopnosť ekosystému odolávať alebo kompenzovať vonkajšie, ale aj vnútorné vplyvy bez výrazného trvalého narušenia funkčnej štruktúry tohoto systému.
• 10) dynamický stav ekosystému, ktorý napriek tomu, že sa ekosystém vyvíja, udržuje sa v prirodzenej variabilite, ale zabezpečujúci základné funkcie
• 11) priestorové rozloženie funkčných vzťahov medzi človekom a krajinným priestorom.
• 12) súlad s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.
• 13) zákon 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
• 14) záujem, ktorý je výrazom potrieb a záujmov spoločnosti a ktorý takto chápe a presadzuje legitímna verejná moc; jeho rozhodujúcou črtou je jeho mocensky garantovaná prevaha nad súkromným záujmom či záujmami. Štát má v tomto chápaní právo vymedziť, čo je obsahom verejného záujmu, a zároveň tento záujem mocensky presadiť. Právne definície pojmu verejný záujem po roku 2000 sú priamo obsahovo vymedzené pojmom prospech, pričom sa spravidla výslovne uvádza majetkový prospech, ale pripúšťa sa aj iný prospech. Prospech je hodnotiacim kritériom pojmu verejný záujem.
• 14a) §3 ods. 3 a §5 ods.4 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Udržiavanie a dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny sú činnosti vykonávané vo verejnom záujme.
• 15) nájomnú zmluvu je možné uzatvoriť na dobu neurčitú s 1-ročnou výpovednou lehotou k 1.novembru príslušného roka, ak sa jedná o nájom pozemku na poľnohospodárske účely ( §6 zákona č. 504/2003 Z.z.), na dobu určitú, najmenej na 5 rokov najviac na 15 rokov, ak sa prenajíma pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 8 zákona č. 504/2003 Z.z.).
• 16) §10, odsek (7) zákona č.330/1991 Z.z. Obvodný pozemkový úrad môže po schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav zabezpečiť výstavbu spoločných zariadení a opatrení v rámci schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Schválením zásad na umiestnenie nových pozemkov vzniká štátu alebo obci právo užívania pozemkov navrhovaných na výstavbu spoločných zariadení a opatrení, z ktorého vyplýva právo uskutočňovať vo verejnom záujme výstavbu spoločných zariadení a opatrení.
• 17) § 14, odsek (1) Po schválení projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní.
• 18) §2, písmeno a) zákona č.330/1991 Z.z.
• 19) § 8b zákona č.330/1991 Z.z. Jednoduché pozemkové úpravy. Obvodný pozemkový úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Pri návrhu nového usporiadania v obvode projektu pozemkových úprav navrhovaný rozsah spoločných zariadení a opatrení má len doplnkovú funkciu k existujúcim spoločným zariadeniam a opatreniam a nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie.