Po prečítaní návrhu Komplexnej pozemkovej reformy, ktorý verejnosti predstavila štvorica organizácii dňa 7.9.2020, sa najmä odborníci, ktorí problematike rozumejú, mohli oprávnene pýtať, na čo je dobrý materiál, ktorý obsahuje známe opatrenia (pozemkové úpravy, obnova katastrálneho operátu novým mapovaním) a prečo jednoducho nestačí začať vykonávať tieto opatrenia tak, ako sa to robilo (či skôr nerobilo) doteraz.
Predstavme si, že by sa vlastníci, užívatelia, samospráva a ochranári a správcovia štátneho majetku, rozhodli v nejakom území spoločnými silami usporiadať vlastníctvo k pozemkom, ktoré spravujú, resp. k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú stavby v ich správe. Máme na mysli cestné komunikácie, železnice, vodné toky, lesné a poľnohospodárske pozemky, zariadenia na šport a rekreáciu, či chránené časti prírody. Po krátkom čase by ich správcovia zistili, že sa to nedá vykonať iným spôsobom, než pomocou pozemkových úprav. Nemá totiž zmysel osobitne vykupovať, resp. zamieňať pozemky najprv pod cestnú komunikáciu, potom pod stromoradie, potom pod upravený vodný tok atď. Pozemky susedia jeden s druhým a jediným zmysluplným riešením je usporiadať ich naraz, v jednom projekte a v jednom správnom konaní. A naraz v celom katastrálnom území, aby sme vlastníkov nemuseli oslovovať a prerokovávať s nimi ich návrhy viackrát – majú to teda byť tzv. komplexné pozemkové úpravy (KPÚ), ktoré nariaďuje výhradne štát prostredníctvom príslušných orgánov štátnej správy. Ako však prísť k projektu pozemkových úprav? Jednoducho - ak je ich organizátorom a vykonávateľom štát, konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka - stačí sa dohodnúť, požiadať, naplánovať a veci sa začnú diať.
Lenže nezačnú. Keďže vykonávanie tzv. komplexných pozemkových úprav riadi ministerstvo pôdohospodárstva, bolo ich zadávanie v minulosti podmienené súhlasným stanoviskom poľnohospodárskej obce, kam môžeme zaradiť nielen poľnohospodárske organizácie, ale aj vedenie rezortu. Dôkazom, že podpora pozemkovým úpravám zo strany rezortu bola skôr platonická, je počet projektov pozemkových úprav zadaných v rokoch 2009 až 2019 – ktorý sa rovná nule. Spôsobov, ako niečo neurobiť, resp. dôvodov, prečo sa vyhnúť akejkoľvek činnosti, je vždy dostatok. O usporiadaní pozemkového vlastníctva, ktoré slúži všetkým vlastníkom a užívateľom pozemkov naprieč celou spoločnosťou, teda rozhodovala relatívne malá časť z nich, a síce užívatelia poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktorých záujmy sa primárne celkom prirodzene netýkali usporiadania pozemkového vlastníctva.
Dnes pozemkové úpravy podporu na ministerstve pôdohospodárstva majú, avšak dnešná podpora môže byť minulosťou pri najbližšej politickej zmene. Navyše spôsob, akým dochádza k výberu území určených na vykonanie pozemkových úprav, je až príliš naklonený výslovne rezortným kritériám (rozdrobenosť pôdy a užívacie vzťahy). Mimorezortné kritériá (ochrana prírody, výstavba...) tvoria spolu len jednu štvrtinu váhových kritérií, ktoré rozhodujú o naliehavosti vykonania KPÚ v danom území. Jednotlivé mimorezortné kritérium, napr. životné prostredie má dokonca váhu len 25 zo 400 bodov, čo prakticky znamená, že z týchto dôvodov KPÚ nemôže štát nariadiť. Napr. ak by Ministerstvo životného prostredia SR chcelo pomocou KPÚ usporiadať vlastníctvo v niekoľkých susediacich katastrálnych územiach, v ktorých sa nachádza chránené vtáčie územie, dnešný systém mu to neumožní.
Podľa Wikipédie je reforma prebudovanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním, na rozdiel od revolúcie.
Ak hovoríme, že potrebujeme komplexnú pozemkovú reformu, myslíme tým reformu (scelenie, zmapovanie, racionálne usporiadnie) pozemkového vlastníctva, ale aj reformu spôsobu, akým chceme organizovať usporiadanie pozemkového vlastníctva, t.j. zmenu prístupu k pozemkovým úpravám z rezortného na nadrezortný.
Zatiaľ čo, pozemkové reformy v prvej Československej republike znamenali presun vlastníctva veľkej časti pôdy, ktorá bola vo vlastníctve „cudzej“ šľachty, v prospech českých a slovenských vlastníkov, Komplexná pozemková reforma 2020 má priniesť „len“ racionálne usporiadanie existujúceho pozemkového vlastníctva a obnovu katastrálneho operátu. Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné nielen spustiť opatrenia, ktorými usporiadanie vlastníctva dosahujeme, ale prakticky do tohto procesu zapojiť aj ostatných aktérov, t.j. rezorty spravujúce štátny majetok, samosprávu, vyššie územné celky atď.
Usporiadanie pozemkového vlastníctva dnes vykonáva každý správca štátneho majetku ad hoc podľa potreby, resp. podľa finančných možností a za použitia takých postupov, aké má k dispozícií. Len MPRV SR vykonáva usporiadanie pozemkového vlastníctva komplexným spôsobom pomocou pozemkových úprav (ale primárne len z dôvodov hospodárenia na pôde), ÚGKK SR v minimálnej miere vykonáva obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním, MPSV SR sa pokúša využiť JPÚ na vysporiadanie pozemkov pod osídleniami a samospráva financuje jednoduché pozemkové úpravy prevažne v lokalitách určených na IBV. Všetci ostatní správcovia štátneho majetku sú odkázaní na málo efektívne spôsoby vysporiadania pozemkov pomocou výkupov a geometrických plánov.
Potrebujeme nový spôsob, akým sa bude plánovať vykonávanie pozemkových úprav – hovoríme o koordinačnej schéme usporiadania pozemkového vlastníctva. Samozrejme, že neexistuje nikto iný, kto by mohol celý proces viesť a vykonávať, než je ministerstvo pôdohospodárstva a príslušné pozemkové a lesné odbory na OÚ. Je však potrené dosiahnuť aktívnu spoluúčasť ostatných vlastníkov a správcov pozemkov. Ak bude usporiadanie pozemkov pod komunikácie, chránené časti prírody, vodné toky atď. len akýmsi bočným produktom pozemkových úprav, ktorých vykonávanie navyše títo vlastníci a správcovia ani nevedia ovplyvniť, ich záujem o spoluprácu bude nízky a rovnako nízka bude aj celospoločenská podpora pozemkovým úpravám.
Ďalším dôvodom, pre ktorý je dobré nehovoriť o navrhovaných opatreniach jednotlivo, ale prezentovať ich spoločne vo forme Komplexnej pozemkovej reformy, t.j. ako balík navzájom prepojených opatrení vedúcich k usporiadaniu pozemkového vlastníctva, je ten, že by sa mohla otvoriť možnosť čerpania prostriedkov aj na činnosti, ktoré EÚ doteraz nepodporovala, t.j. na obnovu katastrálneho operátu novým mapovaním a na vytvorenie evidencie užívacieho stavu poľnohospodárskej pôdy. Tieto činnosti by sa navyše mohli koordinovať a bolo by možné využiť výsledky jednej činnosti pre realizáciu druhej (napr. niektoré výstupy z evidencie užívacieho stavu k poľnohospodárskej pôde by slúžili aj ako audit pozemkového vlastníctva a následné plánovanie vykonávania pozemkových úprav). Ak má štát ambíciu nakupovať pôdu za účelom budúceho usporiadania pozemkov pod stavbami štátu a samospráv, či pod chránenými časťami prírody (viď. pripravovaná novela zákona č. 140/2014), potrebuje najprv poznať reálne potreby (t.j. mať spracovaný audit pozemkového vlastníctva), aby nedošlo k nezmyselnému obmedzeniu vlastníckeho práva tam, kde už štát vlastní dostatok pôdy a tiež aj k plytvaniu verejnými prostriedkami.
Popretie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v období rokov 1948-1989 bolo jednou z najvypuklejších deformácií, ktoré spôsobovali zaostávanie našej spoločnosti. Ponovembrové vlády sa ju snažili napraviť prijatím reformných zákonov a Koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva v SR, ktorej súčasťou bolo aj usporiadanie pozemkového vlastníctva pomocou pozemkových úprav. Návrhom komplexnej pozemkovej reformy sa vraciame k tomuto zámeru.